SITE SLOGAN

Home

JUNGS! Otváranie sezóny.

 
Nie je to tak dávno, vlastne, už je tomu takmer jedenásť rokov, keď do Tatier zavítali členovia juniorského tímu FFME pod vedením Christhophera Moulina a Manu Pellisiera. Boli to lezci, ktorí nám za pár dní lezenia na Malom Kežmaráku predviedli ako sa má liezť v horách.


Dobrý článok z tejto akcie je tu:  http://www.james.sk/jclshow.asp?Id=70

O pár rokov neskôr prišli "juniori" z Nemecka, ktorí si to zase rozdali so zamrznutou trávou v okolí Zbojníčky a tiež Brnčalky. Výkony však nepadali len v stenách ale aj pri vyslovovaní slov ako borovička, slivovica či pri degustácii nášho piva. Tieto akcie proste boli vždy krásnym spestrením zimnej sezóny a dobre sa na ne s odstupom času spomína.

Preto sme si spolu s Davidom, mojím dlhoročným kamarátom, spolulezcom z Nemecka povedali, že by sme  mohli opäť zorganizovať podobnú akciu v Tatrách. Tentokrát v Bielovodskej doline. Termín 28.11.- 7.12. Tak uvidíme ako sa so zimou popasuje ďalšia generácia alpinistov ;-)

JUNGS!

Nikdy sa nedá dopredu odhadnúť akí budú ďalší "nováčikovia" v Tatrách. Chalani vo veku okolo dvadsať rokov, na konte vylezených niekoľko klasických ciest v Alpách ako severný kuloár na Dru, Freney, severná stena Les Droites a samozrejme na skalách s prehľadom cesty obtiažnosti 8a, 8b a jeden z nich dokonca 8c. Sú to však hlavne alpinisti a v rámci trojročného programu "Expedition kader" sa pripravujú na budúcoročnú výpravu do Himalájí.

Takže na úvod a spoznanie doliny sme si dali trocha turistiky. Z chatky v Bielovodskej hore na Zadný Gerlach Komarnického cestou, druhá partia Batizovský štít a tretia na Kačí štít. Na vrchole Zadného Gerlachu sme boli už o desiatej a na obed opäť na chatke. Vyše 1300 výškových...

Trocha skutočného lezenia bolo na pláne v stenách Kačacieho mnícha, Veže Železnej brány a Rumanovho štítu. Povedal by som, že chalani hravo zvládli aj tieto cesty ako Žolík M6+, Belica/Povrazník V, Stredom Pravej veže V+, Sawického depresia a ďalšie.

Po dni oddychu v Lysej Poľane sme sa šli prejsť do Ťažkej doliny. Počasie sa už zmenilo a zo slnečných dní sme konečne mali aj trocha víchrice. Takže opäť pár vylezených klasík ako Stanislawski na Vysokú za 4hodiny, ľadové vhĺbenia na Rysy 2 a pol a 3 hodiny.

Čo dodať na záver? Asi len toľko, že bolo fakt super aj s čerešničkou na torte. O ňu sa postaral strážca Bielovodskej :-)
Poďakovanie patrí všetkým, ktorí nám pomohli s touto akciou. Hlavne DAV, Milanovi, Martinovi, Jožkovi, Davidovi, Vilovi, Peťovi za nenormálny koláč a chalanom čo sa prišli podeliť o teplo chatky.

PS - Nabudúce príde skupina dievčat vo veku okolo dvadsať. Tiež z expedičného tímu DAV  :-)



obr. na Kačáku s Mirkom v ceste Stredom steny



obr. chalani na hlavnom hrebeni Tatier

------------------------------------------------------------------------------------------


Na Zdravie Slovensko!

Nach acht Stunden Fahrt erreicht der Expedkader Bratislava, die Hauptstadt der Slowakei, wo wir Dodo Kopold abholen, einen der weltbesten Alpinstilkletterer. Mit ihm wollen wir die nächsten zehn Tage Nordwände in der Vysoké Tatry klettern – der Hohen Tatra. Nach weiteren vier Stunden Fahrt begrüßt man uns in Lysá Poľana mit einem doppelten Sliwowitz. Zwei Stunden Fußmarsch entfernt liegt unser Stützpunkt für die nächste Woche, eine Hütte im Bielovodská – Tal, ohne Wasser und Strom tief im Wald, umgeben von Granitwänden und Eislinien. Am ersten Tag erkunden wir die Linien im höher gelegenen Kačacia dolina (Tal) und machen uns gleich mit der heimischen Fauna vertraut, als ein Auerhahn sein Revier vehement gegen uns verteidigt.
Die Verhältnisse sind gut. 5 Uhr, bestes Wetter bei minus zehn Grad, also nix wie los. Reini und David klettern die Nordostwandroute (II-IV) am Kačí štít (2395 m). Dario, Sebi, Mirko und Dodo machen die Komarnicki Route (III) am Zadný Gerlach (2630 m), Felix und Max klettern zuerst eine Route am Batizovský štít (2458 m) und queren dann ebenfalls zum Gipfel des Zadný Gerlach über die Birkenmajer route (III).
Am Abend müssen wir zuerst Holz machen, um dann auf unserem Ofen Wasser zu kochen. Die Tage sind sehr kurz: Um vier ist es schon dunkel, was man aber in unserer Hütte nicht bemerkt. Sie liegt so tief im Wald, dass man darin sogar untertags eine Stirnlampe benötigt. Am nächsten Tag klettern wir am Kačací Mních und werden mit der heiklen Absicherung und der Kletterei in vereisten Rissen und an gefrorenen Graswasen vertraut. Felix, Sebi und Max klettern Žolík Joker (M6+) am Veža Železnej brány. Zum Absichern werden fast alle mobilen Sicherungsgeräte und Schlaghaken benötigt. Klassische Bewertungen sind hier nur Anhaltswerte; Dodo erklärt uns das praxisgerechtere dreistufige Bewertungssystem der Tatra, das ausschließlich aus den Graden „EASY“, „HARD“ und „FUCKING HARD“ besteht!
Am Tag darauf klettern Felix, Dodo, David und Dario schwere Mixedrouten am Kačací Mních (Stredom pravej veže, Belica/Porvazník route). Max und Sebi klettern sehr schnell durch die 500 Meter lange Koryto zlobivej Route in der Nordwand des Vyšná Zlobná štrbina (Rumanov štít, 2428 m), in der neben Eis- auch Mixed- und Felskletterei gefordert ist, und sind bereits um Viertel nach Neun auf dem Gipfel. Reini und Mirko pickeln sich durch das Mixedgelände und die Glasuren des Sawického depresia Couloir am Kanzani Mnich.
Nach einem Ruhetag im Tal schauen wir uns noch ein anderes Gebiet an: das Tal Ťažká dolina. Dort klettern wir am Vysoká die Stanislawski Route (V) und am Rysy (2503 m) den Ľavé vhĺbenie Gully (II-IV) und den Pravé vhĺbenie Gully (II-IV). An diesem Tag herrschen sehr spannende Wetterverhältnisse mit starken Spindrifts, die Dodo nur mit einem „Yeah… that´s the real thing man!!!!!“ kommentiert. Auf diesem Kadercamp haben wir nicht nur mehrere interessante Touren geklettert, wir haben auch viel über die lokale Kletterethik erfahren und wieder einmal gesehen, dass es noch Gebiete mit einer einheitlichen guten Ethik gibt, die dem Abenteuer und dem Alpinismus Platz lässt. Wenn man sich an diesen Gebieten und Kletterern ein Vorbild nehmen würde, würden in den Alpen nicht weiterhin Klassiker eingebohrt werden oder Plaisirrouten neben Rissen entstehen.

Text: DAV-Expedkader / Mirko Breckner