Dvojitá zlomenina prsta na ľavej ruke ma zastavila od rozbehnutej sezóny na skalách. „Nuž, smola“ - aj tak sa to dá jednoducho povedať. Predstava, že celý august a polovicu septembra budem musieť zatiahnuť ručnú a lezecké aktivity sledovať len prostredníctvom internetu a kamarátov ma privádzali k zúfalstvu. Ale všetko zlé je na niečo dobré...

Keď som zistil, čo všetko sa dá robiť so zlomeninou prsta, začal som pravidelne navštevovať Vertigo – lezecké centrum, ktoré sa mi opäť stalo mojou najobľúbenejšou tréningovou destináciou. Nie je to síce severozápadná stena Galérie Ganku, ale keď neprší, aspoň kvapká. V utorok 20.9. som dokončil rehabilitáciu prsta. Podľa chirurga je prst použiteľný tak na 80% ale každý deň môžem pridávať záťaž. V praxi to u mňa znamenalo, že som sa v ten deň po dlhej dobe naviazal na lano a skúsil, čo prst udrží. No, veľa toho neudržal. V piatok 23.9. sa to už trocha podobalo na lezenie ale prst stále zabolí pri väčšej záťaži. Nevadí, cieľ bol splnení. Opäť som pridal záťaž zo 7+ na 7+/8-.


obr. oblasť Terradets, ranné rozliezanie v 7b+



Kvôli tomu som nechcel ísť na dlhú expedíciu do hôr, aby som opäť nezažil tie únavné a bolestivé návraty k lezeniu. No a teraz to tu mám zas! Akurát v inej forme. Nevadí, všetko zlé je na niečo dobré a tak po x-tých sľuboch o lezení v Španielsku sa tam konečne idem aj ja rozliezť. Odchádzame v pondelok - Tara, Katka, Domča, Miša, Leo a tiež Joko. Smer Terradets - ráj 8a-čok.

-----
12.10. Po dvoch týždňoch lezenia sme opäť doma.